Úvaha k spoločnému odlišnému stanovisku k uzneseniu č. k. PL. ÚS 9/2023-40 z 27. júna 2023
Sudkyňa, doktorka Jana Grendárová, z Okresného súdu Bratislava IV (po novom Mestský súd
Bratislava I) podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade ustanovenia Trestného
zákona o nedovolenej výrobe omamných a psychotropných látok s Ústavou Slovenskej republiky.
Sudkyňa namietala primárne skutočnosť, že trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov je neprimerane
prísny. Jedná sa o jej aktuálny prípad, v ktorom má rozhodnúť o vine a treste mladých, vysokoškolsky
vzdelaných ľudí, ktorí prechovávali väčšie množstvo marihuany.
Podanie pani sudkyne bolo podporené aj zástupcami odbornej verejnosti. Na takmer dvadsiatich
stranách zástupcovia odbornej verejnosti rozobrali potrebu zaoberať sa s touto problematikou
a vyslovili záver, že súčasná právna úprava je neprimerane prísna. Tento materiál v odlišnom
stanovisku spomenutý nebol. Ťažko posúdiť, že či sa vôbec sudcovia zaoberali argumentáciou
uvedenou zástupcami odbornej verejnosti a nebudeme prezentovať nejaké dohady prečo tomu je
tak, podstatnejšie bude či toto stanovisko vezme samotný Ústavný súd SR do úvahy v rámci
rozhodovania v prebiehajúcom konaní.

V primárnom závere odlišného stanoviska je možné vyvrátiť či minimálne spochybniť konštatovanie
týchto sudcov ohľadom legislatívne zmeneného ustanovenia. Trestný zákon sa síce v tejto časti
novelizoval, ale nič sa nezmenilo na trestnej sadzbe. Akurát došlo k miernemu zníženiu trestov za
prechovávanie väčšieho množstva marihuany a teda horná hranica z 10 rokov sa znížila na 7 rokov.
K novelizácii ustanovenia, ktorého súlad sa má vysloviť nedošlo. Uvedené konštatuje aj pani sudkyňa
vo svojom podaní, že je v rámci rozhodovania stále viazaná nenovelizovanou časťou zákona. Čiže
v odlišnom stanovisku skutočnosť, že veď zákon bol novelizovaný a teda nemôžu nastať účinky aké by
v prípade vyhovenia nastali je absolútne irelevantné. Novela sa nijak nedotkla sudkyňou namietanej
neprimeranosti t. j. stále hrozí obžalovaným trest odňatia slobody v rozmedzí 10 až 15 rokov. Okrem
toho sa v tejto časti odlišného stanoviska uvádza, že nedošlo k splneniu podmienky prejudiciality
a návrh bol podaný zjavne neoprávnenou osobu. S týmto argumentom sa tiež nedá úplne stotožniť,
keďže sudca v rámci prejednávanej veci je oprávnený podať návrh na konanie o súlade právnych
predpisov na Ústavný súd SR. Nie je teda úplne zrejmé a logicky zdôvodnené (vzhľadom aj na
skutočnosť, že sa namieta súlad nenovelizovaného ustanovenia Trestného zákona), že z akých
záverov sudcovia v odlišnom stanovisku vychádzali.
Vo zvyšnej časti odlišného stanoviska môžeme nájsť, podľa subjektívneho pohľadu, alibizmus sudcov.
Je pozoruhodná použitá argumentácia a ako aj jej logika. Pokiaľ by sme tento ich záver chceli
zjednodušiť, tak sa to dá zhrnúť na pár riadkov. Jednoducho sa prehadzuje horúci zemiak, že kto
môže za to, že prečo európske právo, ktoré je pre nás záväzné, sa nesprávne či neúplne aplikuje.
Zákonodarcovia. Ukazujme prstom na tých, ktorí to zle pretavili do našej legislatívy. Dáme ruky preč
od toho chaosu a veď oni to zle či neúplne aplikovali do zákonov, tak prečo by sme sa tým mali
zaoberať? Lebo je potreba posúdiť súlad s Ústavou SR. Lebo je to Vaša povinnosť. Obdobný prípad
posudzoval Ústavný súd Gruzínska. Tiež sa riešilo posudzovanie primeranosti ukladaných trestov za
prechovávanie marihuany. Ústavný súd Gruzínska uznal, že tresty ukladané v súvislosti
s prechovávaním marihuany nie sú v súlade s gruzínskou ústavou. To sme na tom horšie ako
Gruzínsko?
K vyššie uvedenému je možné dodať, že v odlišnom stanovisku sudcu Petra Straku k odôvodneniu
nálezu č. k. III. ÚS 412/2020 z 30. novembra 2021 sa uvádzalo, že „adekvátnosť trestov za tzv.
drogové trestné činy je témou našej trestnej justície a trestnej advokácie.“ V odlišnom stanovisku sa
okrem rozobratia (ne)primeranosti ukladaných trestov uviedol pán sudca aj skutočnosť, že „Charta však môže účinkovať nielen ako priamo záväzná norma, ale tiež mimo jej záväznosti ako norma, ktorá
môže mať komparatívny vplyv na ústavnoprávnu interpretáciu.“
Tento sudca Ústavného súdu SR zastáva vo svojom stanovisku názor, že viacero noriem v Ústave SR
a Charte základných práv Európskej únie súvisí s primeranosťou trestu. Dodáva, že „z rešpektu k
dôstojnosti jednotlivca a právneho štátu, berúc do úvahy čl. 49 ods. 3 charty, možno odvodiť ústavnú
požiadavku na primeranosť a individualizáciu trestu.“
V závere svojho obsiahleho stanoviska, ktoré má aj relevantnú výpovednú hodnotu uviedol: „verím,
že tieto moje myšlienky sa stanú základom pre úvahy o prípadnom návrhu najvyššieho súdu alebo
krajského súdu na preskúmanie súladu § 172 Trestného zákona s ústavou.“ Nielen týmto svojím
výrokom, ale aj celkovo z jeho argumentácie a obsahu svojho odlišného stanoviska priamo vyplýva,
že nabáda svojich kolegov, sudcov, aby sa tejto otázke venovali a iniciovali konanie o súlade právnych
predpisov.
Na záver len konštatujeme, že táto úvaha je len subjektívnym pohľadom na odlišné stanovisko
ústavných sudcov. Účelom tejto úvahy nie je v žiadnom prípade dehonestovať prácu ústavných
sudcov. Zastávame však názor, že ich odlišné stanovisko je formalistické a alibistické.

Ak sa vám naša aktivita páči a chápete jej význam, nehanbite sa nás podporiť – https://www.freepepo.sk/podpora/