Sedem rokov v Tibete či v stave nepríčetnosti? Kam siaha absurdnosť rozhodovacej praxe našich súdov? Asi budem pokračovať vo zverejňovaní divokých súdnych rozhodnutí. Už sme tu mali kúzelníkov z Najvyššieho súdu SR, ktorí dokážu z dvoch gramov hašišu spraviť 31 až 91 obvykle jednorazových dávok. Tentoraz prinášam ďalší bizarný prípad o tom, ako môže byť niekto sedem rokov vkuse nepríčetný vplyvom alkoholu a v tomto stave pravidelne mlátiť a znásilňovať svoju ženu.
Trestný čin opilstva
Trestný čin opilstva je upravený v § 363 Trestného zákona. Nie je to tá slávna 363, ktorá je často medializovaná, tá je v Trestnom poriadku. Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto sa privedie vplyvom návykovej látky (najčastejšie alkoholu) do stavu nepríčetnosti a v tomto stave spácha nejaký trestný čin. Keďže trestný čin spácha v nepríčetnosti, nemal by byť trestne zodpovedný, lebo v stave nepríčetnosti sa vylučuje trestná zodpovednosť. Toto však neplatí, keď sa do stavu nepríčetnosti dostane páchateľ požitím návykových látok.
Názov tohto trestného činu je zlý, keďže do stavu nepríčetnosti sa dá priviesť aj inými návykovými látkami ako alkoholom. V Nemecku sa takéto konanie označuje Rauschdelikt a u nás by sa pre výstižnejšiu charakteristiku tohto protiprávneho konania mohlo tomu skôr hovoriť trestný čin intoxikácie.
Spáchanie tohto trestného činu spočíva v tom, že keď sa páchateľ dopustí iného trestného činu v stave nepríčetnosti, ktorý si privodil návykovou látkou (napr. niekoho zavraždí, či spôsobí ťažké ublíženie na zdraví) nebude zodpovedný za ten daný skutok, ale potrestá sa miernejšou sadzbou t. j. 3 až 8 rokov, keďže konal v stave nepríčetnosti, ktorý si privodil sám. Iné je, ak si tento stav páchateľ privodí úmyselne za účelom spáchania trestného činu. Vtedy je plne zodpovedný za ten trestný čin, ktorého sa dopustil.
Dá sa byť sedem rokov v takomto stave?
Ale pravdaže. Krajský súd Trenčín rozhodnutím sp. zn. 23To/113/2020 zo dňa 25. januára 2021 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/60/2020 zo dňa 23. septembra 2020. V predmetnej veci išlo o trestný čin opilstva i keď skôr sa malo jednať o trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Tým, že k takémuto konaniu dochádzalo po dlhší čas (trestnoprávna prax označuje po dlhší čas viac ako 6 mesiacov) tak môžeme hovoriť o závažnejšom spôsobe konania a teda páchateľovi mal podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona hroziť trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov. Miesto toho dostal 4 roky a protialkoholické liečenie, lebo opilstvo.
Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „potom ako sa úmyselne uviedol do stavu nepríčetnosti požitím alkoholu, v dôsledku čoho nevedel ovládať svoje konanie od presne nezistenej doby v roku 2013 do mája 2019 v byte na adrese X. XXX/X, E. N., spôsoboval svojej družke F. O. fyzické a psychické utrpenie tým, že so stupňujúcou intenzitou, minimálne v priebehu jedného týždňa v každom mesiaci, ju opakovanie 1 – 5 krát denne potom, ako s ním odmietla mať pohlavný styk, fyzicky napádal tým spôsobom, že jej vulgárne nadával a pritom ju otvorenou dlaňou udieral do oblasti tváre, následkom čoho utrpela doposiaľ presne nezistené zranenia a následne po fyzických napadnutiach ju zhodil na posteľ, násilím jej roztiahol nohy, na to jej násilím do pošvy zasunul prsty a následne pohlavný úd a vykonal na nej násilím súlož…“
Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí ďalej uvádza, že „pri výmere trestu odňatia slobody bolo predovšetkým potrebné prihliadnuť najmä na to, že zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie vypracovaného na obžalovaného vyplynulo, že tento v čase páchania trestnej činnosti nemohol v dôsledku stredne ťažkej až ťažkej opitosti svoje konanie ovládať, jeho ovládacie schopnosti boli vymiznuté.“ Taktiež sa konštatovalo, že na základe znaleckých posudkov je páchateľ závislý na alkohole v 3. vývojovom štádiu závislosti a páchateľ mal konať v stave stredne ťažkej až ťažkej opitosti, kedy nedokázal svoje konanie ovládať.
Čo na to prokurátor?
Prokurátorovi to nedalo a vo svojom odvolaní voči vyššie uvedenému rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza sa vyjadril, že „obžalovaný bol už v minulosti súdne trestaný, a to pre trestné činy týrania blízkej osoby a zverenej osoby a zločin znásilnenia, ktorých sa dopustil voči inej poškodenej. U obžalovaného sa teda nejedná o jednorazové náhodné porušenie spoločenských noriem, ale o opakované dlhodobé páchanie trestnej činnosti. Ani toto predošlé odsúdenie za totožnú trestnú činnosť mu nezabránilo v beštiálnej trestnej činnosti.“ Uvedené vyjadrenie prokurátora je dostupné vo vyššie citovanom rozhodnutí Krajského súdu Trenčín.
Kroky podnikla aj ministerka spravodlivosti
V tejto veci podala dovolanie na Najvyšší súd SR ministerka spravodlivosti Najvyšší súdu SR rozhodnutím sp. zn. 4Tdo/10/2022 zo dňa 04. októbra 2022 dovolanie ministerky odmietol z procesných dôvodov t. j. Najvyšší súd SR argumentáciu ministerky ani neskúmal, lebo procesné podmienky na podanie dovolania neboli splnené. Ministerka spravodlivosti nepovažovala trestný čin opilstva za trestný čin trváci, keďže pod skutkovú podstatu tohto trestného činu je možné podradiť jednotlivé, konkrétne konanie, nie však protiprávne konanie, ktoré má dlhodobý charakter. V danom prípade to bolo sedem rokov a dochádzalo k rovnakým a opakovaným spôsobom páchania trestného činu a vždy voči tej istej osobe. Ministerka spravodlivosti tiež konštatovala, že „ak by sedem rokov trvajúce týranie a znásilňovanie bolo možné považovať za opilstvo, bolo by možné takýmto spôsobom rozhodovať o väčšine trestných činov spáchaných pod vplyvom alkoholu za akékoľvek dlhé časové obdobie ako o trestnom čine opilstva podľa § 363 ods. 1 Trestného zákona, za predpokladu, že v znaleckom posudku vypracovanom po niekoľkých rokoch páchania trestnej činnosti bude uvedené, že páchateľ v dôsledku požitia alkoholu nevedel ovládať svoje konanie a jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené.“
Názor psychiatra na trestný čin opilstva
Doktor Hacek považuje trestný čin opilstva za nezmyselný. Uvádza, že v stave úplnej nepríčetnosti, ktorá je zavinená alkoholom, okrem patologickej opitosti a alkoholickej toxickej psychózy, je pre osobu bez diagnostikovanej závislosti od alkoholu problematické nielen spáchať nejaký trestný čin, ale vôbec artikulovať, pohybovať sa a z psychiatrického hľadiska vykonávať akékoľvek motoricky koordinované kopance, údery, bodanie atď. Pokiaľ by sa jednalo o osobu, ktorá nie je závislá od alkoholu a v dôsledku nadmernej konzumácie by sa priviedla do stavu nepríčetnosti, tak by bola s najväčšou pravdepodobnosťou takáto osoba v stave bezvedomia či v kóme a bolo by dosť možné, že bez cudzej pomoci by takáto osoba skôr zomrela akoby bola schopná dopustiť sa akéhokoľvek trestného činu1.
Doktor Hacek ešte k trestnému činu opilstva uvádza, že dokazovanie preukázania úmyslu privodiť si stav nepríčetnosti na spáchanie trestného činu je z praktického hľadiska nesmierne náročné. Nemalo by dochádzať k situáciám kedy by páchateľ mohol zneužiť súčasné znenie Trestného zákona a závažnú trestnú činnosť prekryl opilstvom.
Záver
Návrh veľkej novely Trestného zákona, ktorý bol predložený počas pôsobenia Márie Kolíkovej ako ministerky spravodlivosti obsahoval vypustenie trestného činu opilstva2. Hlavným dôvodom bolo práve to, aby nedochádzalo k vyššie uvedeným situáciám, teda aby sa závažnejšie konanie nedalo miernejšie trestať ako opilstvo.
Návrh veľkej novely Trestného zákona, ktorý predkladal už Viliam Karas ako minister spravodlivosti neobsahoval vypustenie trestného činu opilstva a novela sa tohto trestného činu nemala dotknúť3.
Právnici nie sú chodiaca dokonalosť. V prípade medicínsky relevantných otázok sa musia riadiť tým, čo povedia lekári resp. znalci. Lenže keby to tak bolo, neexistovala by napr. obvykle jednorazová dávka a keď má súd pochybnosti, priberie do konania ďalšieho znalca.
Ponechať či odstrániť trestný čin opilstva? Je to celkom dilema. Každopádne Kolíkovej novela bola trošku zle interpretovaná v médiách a nešlo o to, aby vypustením opilstva nebol nikto potrestaný za páchanie trestnej činnosti v stave nepríčetnosti, ktorú si sám privodil. Išlo o to, aby páchateľ nezneužil túto skutkovú podstatu na to, aby sa vyhol vyššiemu trestu. Minimálne by bolo na zvážení doplniť § 363 ods. 2 Trestného zákona, že o trestný čin opilstva nepôjde, ak protiprávne konanie páchateľ spáchal opakovane. Tak by sa mohlo predísť vyššie spomenutej situácii. Nemôže dochádzať k ukladaniu podstatne nižšieho trestu páchateľovi násilného konania z dôvodu dlhodobého neliečeného alkoholizmu alebo závislosti na inej návykovej látke.
P.S. našu činnosť môžete podporiť tu, lebo Sašo je dysvšetko a Sorošovi vždy uvedie zlé číslo účtu…
- HACEK, V.: Trestný čin „opilstvo“ z pohľadu psychiatra. In: Psychiatria pre prax, č. 12 (1), 2011, s. 38. Dostupné online: https://www.solen.sk/storage/file/article/69518726e7cb79a06795d67c814ee6ae.pdf ↩︎
- Legislatívny proces č. LP/2021/744. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2021/744 ↩︎
- Rokovanie vlády materiál č. UV-9735/2023. Dostupné online: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28165/1 ↩︎